NITRIANSKA POĽNÁ ŽELEZNICA | Slovenské poľnohospodárske múzeum v Nitre

npz

Nitrianska poľná železnica je múzejná úzkorozchodná železnica, ktorá sa nachádza v areáli Slovenského poľnohospodárskeho múzea a výstavného areálu podniku agrokomplex NÁRODNÉ VÝSTAVISKO, štátny podnik.

V roku 1982 vznikla vo vedení Slovenského poľnohospodárskeho múzea v Nitre myšlienka vybudovať múzejnú poľnú železnicu v rámci plánovaného skanzenu. Základom pre Nitriansku poľnú železnicu sa stalo torzo poľnej železnice z okolia Želiezoviec, ktoré bolo prenesené do múzea v r. 1984.

Poľná železnica z okolia Želiezoviec v minulosti slúžila na prepravu poľnohospodárskych produktov ako sú cukrová repa, obilie, zvieratá, repné skrojky, melasa, mlieko, drevo, hnoj, uhlie, stavebné materiály. Okrem toho prepravovala ľudí do práce, do miest a deti do školy. V období daždivých jarí a jesení bola takáto poľná železnica niekedy jediným spojením s okolitým svetom.

Jej pôvod do r. 1895, kedy ju nechal postaviť ako konskú železnicu majiteľ tamojších latifundií gróf Breuner. V r. 1912 si ju prenajal cukrovar v Pohronskom Ruskove. Úzkokoľajová trať s rozchodom 760 mm mala celkovú dĺžku 64 km. Na železničke zaviedli v r. 1913 parnú trakciu, prepravu zabezpečovalo 6 lokomotív a viac ako 300 vozňov. Nepriaznivo postihli železnicu obe svetové vojny, armáda rekvirovala parné rušne a časť vozňov pre potreby frontu. Svojmu poslaniu slúžila železnica až do r. 1971.

Je najdlhšie zachovanou poľnou železnicou na území Slovenska. Poľné železnice z okolia Želiezoviec, Pohronského Ruskova, Sládkovičova, Šurian, Trebišova, Trnavy sa začali likvidovať koncom 60-tych rokov 20. stor. v dôsledku rýchlo napredujúcej automobilovej dopravy.

Verejnosti bol prvý úsek novovybudovanej úzkorozchodnej Nitrianskej poľnej železnice (s rozchodom 760 mm) o dĺžke 600 m sprístupnený počas výstavy Agrokomplex v auguste 1985.

Okruh v skanzene o dĺžke 1600 m bol dobudovaný v r. 1986. V r. 1990 bol vybudovaný nový úsek trate o dĺžke 1000 m, ktorý spája skanzen s výstavným areálom Agrokomplex.

Koľajnice a výhybky použité na výstavbu okruhu v skanzene pochádzajú z rokov 1881-1913, a preto už samotná trať je sama o sebe technickou pamiatkou.

Spomienky na pamätný deň

23. august 1985 – piatok, nezabudnuteľný deň, keď sa o 10.00 hod. doobeda vydala na svoju prvú cestu v areáli skanzenu SPM Nitra vlaková súprava ťahaná unikátnym parným rušňom U 34 901 z Vychylovky, ktorý si tento rok pripomenul svoje 100 narodeniny.

Bol to slnečný horúci deň s obedňajšou teplotou 26° C a pritom aj studený v porovnaní s teplotou davu ľudí, ktorí sa chceli odviesť v jednom vozni Korytnickej železnice a malom “hitlačiku“ – služobnom vozni. Vláčik jazdil nonstop na 600 m dlhom úseku v tvare písmena „S“. Za tri týždne trvania výstavy „Agrokomplex 1985“ odviezlo sa vo vláčiku viac ako 25 000 stlačených, ale šťastných návštevníkov – a pritom záujemcov bolo ešte oveľa viac, ale z bezpečnostného hľadiska to nebolo možné. Na obsluhe parného rušňa U 34 901, ktorý nám ochotne zapožičalo Múzeum Kysuckej dediny vo Vychylovke, sa vystriedalo 10 rušňovodičov z Rušňového depa Veselí nad Moravou, pod vedením nezabudnuteľného Jaroslava Čejku, ktorý s nadšením a láskou rozprával nám a návštevníkom výstavy príbehy zo železničiarskeho života, pre jeho bohaté skúsenosti ho mladší kolegovia oslovovali „tatko“.

V ďalšej sezóne prepravoval cestujúcich v r. 1986 dieselelektrický rušeň BNE 50 slangovo nazvaný „Gebuska“. V r. 1987 pribudol 1. vlastný parný rušeň U 25001 „BS-80“ slangovo nazvaný „Béeska“, v r. 1989 U 36 001 „CP“ slangovo nazvaný „Cépečka“, a v r. 1990 bol slávnostne uvedený do prevádzky a pokrstený posledný parný rušeň U 35 901 „Križko“, ktorý zrekonštruoval doc. Ing. Ladislav Križan, CSc.

Článok prednostu stanice Ing. Wáclava Gidaszewského o histórii a súčasnosti NPŽ (na stiahnutie):

Gidaszewski Úvahy o NPŽ

Autor kresby: Mikuláš Horváth

Vzácnym unikátom v múzeu je múzejná úzkorozchodná Nitrianska poľná železnica (NPŽ), ktorá počas ohlásených podujatí prevádzkuje 3 parné rušne: U 35.901 Križko (1918, zrekonštruovaný za pomoci doc. Ing. Ladislava Križana v r. 1990), U 36.001 (1949), U 25.001 (1951).

Vo funkčnom vozovom parku NPŽ sa nachádza: dieselelektrický rušeň, 4 vyhliadkové vozne, 2 historické kryté vozne z Korytnice, ručná drezina, železničná točňa z Radošiny (1908), detská železnica – elektrický vláčik.

Súčasťou NPŽ v skanzene je vozeň „Šaling“ z Dobroče z obdobia SNP, vagóny (repné, služobný, na vrecovaný a kusový tovar), nefunkčný rušeň BS-70 č. 14 (1944) nazývaný Bibiana, 1 dieselelektrický a dieselový rušeň.

Prevádzka Nitrianskej poľnej železnice

Za prevádzku Nitrianskej poľnej železnice zodpovedá prednosta. Je najvyššie postavenou osobou v najkrajšej uniforme. Zodpovedajú sa mu všetci zamestnanci.

Na NPŽ sa nachádzajú 2 malé drevené staničky –Stanica Skanzen a Stanica Brána, ktoré majú na starosti výpravcovia. Výpravcovia vypravujú vlaky a zodpovedajú za prevádzku a dodržiavanie grafikonu. Rovnako ako prednosta majú červenú čiapku a výpravku.

Závorár-výhybkár je tá istá osoba. Zodpovedá za ovládanie mechanických (ručných) závor a za posun vlaku na správnu koľaj.

Rušňovodiči deň vopred pripravujú parný rušeň na jazdu. Musia pripraviť dostatok uhlia, vody, vykonať tlakové skúšky t.j. vyskúšať tlak kotla, skontrolujú celý rušeň a pred začatím prepravy s cestujúcimi sú povinní vykonať skúšobnú jazdu.

V búdke rušňovodiča, ktorá sa slangovo nazýva „kuchyňa“, sa počas jazdy nachádza rušňovodič so svojím asistentom kuričom.

O cestujúcich vo vagónoch sa starajú sprievodcovia, ktorí kontrolujú cestovné lístky a značia ich preštiknutím. Dávajú pozor na bezpečnosť cestujúcich a poskytujú informácie.

V staničkách predávajú lístky a poskytujú informácie vždy milé a usmiate tety pokladníčky.

Vlaky jazdia po 2 tratiach: okruh skanzenom (1,6 km), rovná trať spájajúca Skanzen s Výstaviskom (1 km).

Pri príležitosti 25. výročia NPŽ (výstava Agrokomplex 2010) bol vydaný klasický kartónový vlakový cestovný lístok, ktorý je v predaji celoročne ako cestovný lístok na NPŽ v 3 verziách: smer Okruh, smer Skanzen – Brána, smer Brána – Skanzen.

NPŽ je v prevádzke počas ohlásených podujatí (podľa kalendária) a na objednávku.

npz

Vo funkčnom vozovom parku NPŽ sa nachádza:

parný rušeň U 35.901 „Križko“ (1918, zrekonštruovaný za pomoci doc. Ing. Ladislava Križana v r. 1990),
parný rušeň U 36.001 „CP“ (1949),
parný rušeň U 25.001 „BS 80“ (1951),
dieselelektrický rušeň,
4 vyhliadkové vozne,
2 historické kryté vozne z Korytnice,
ručná drezina,
železničná točňa z Radošiny (1908),
detská železnica – elektrický vláčik.

Viac informácií na www.npz.yw.sk

Príbeh parného rušňa „Križko“

Osud zabudnutých železníc nebol ľahostajný priaznivcom a obdivovateľov tohto technického fenoménu. Títo nadšenci pred vyše 30 rokmi klopali na dvere rôznych inštitúcií, organizácií všemocnej strany, ktorá riadila život v našej krajine od príchodu človeka na tento svet až po jeho odchod z tohto sveta. Nebol to ľahký oriešok, nakoľko boli stanovené limity dodávok kovošrotu do železiarní, v ktorých dymili hladné vysoké pece. Najlepšou surovinou boli vysokokvalitné ocele zo železničných koľajníc všetkých úzkorozchodných tratí a z rušňov. Bola to „válka s veternými mlynmi“. Smutné bolo to, že čelní predstavitelia kultúry, školstva a osvety neboli ochotní urobiť zásadné rozhodnutia na ochranu technického dedičstva v našej krajine.

Našťastie aj v Nitre boli ľudia, ktorí zahoreli pre zachovanie technických pamiatok, medzi ktoré patrili aj poľné železnice. Iniciatívou záchrany železnice zo Želiezoviec bol vtedajší riaditeľ múzea Ing. Jozef Vontorčík CSc.

Múzeum oslovilo mnohých odborníkov, z ktorých najvýraznejšou osobnosťou bol doc. Ing. Ladislav Križan CSc., renomovaný odborník v oblasti metalurgie a strojárstva. Vychoval odborníkov pre strojárenské podniky celého Československa. Je autorom niekoľkých patentov v strojárskom priemysle a odborných publikácií. Doc. Križan bol pri zrode Nitrianskej poľnej železnice od r. 1984.

Ako bol objavený Križko

Zo spomienok Ing. Wáclava Gidaszewského, prednostu Nitrianskej poľnej železnice

Keď sme prvý krát cestovali do Mladějova (doc. Križan a Ing. Gidaszewski) – veľakrát sme zablúdili, kým sme v hlbokých lesoch našli v októbrový večer r. 1986 maličký závod na spracovanie lupku, ktorého komíny už dávno prestali dymiť a utíchol tlkot kolies na koľajniciach a bafkanie parných lokomotív. Nakoľko sme meškali, v závode nás nikto nečakal a ospatý vrátnik nás uložil na rozhegané prístelky vo vedľajšej miestnosti, kde sa kúrilo peterkami, ktoré už pomaly vyhasínali, unavení z cesty sme rýchle zaspali.

Na druhý deň po krátkom zvítaní p. docentovi zaiskrili oči a vošiel do kuchyne mašinky (tak sa volala kabína strojníka), jemne sa dotýkal všetkých pák, armatúry, regulátora, a už bolo vidno ako sa cíti, že ide mašinka po koľajniciach ťahajúc za sebou vagóniky. Byť v kabíne rušňa to bolo vždycky jeho snom a potiahnuť za páku regulátora a takto dať do pohybu ťažký rušeň.

Tento rušeň Krauss-Linz RIIIC (teda torzo rušňa) bol formálne majetkom Šamotových a Lupkových závodov Veľké Opatovice, ale bol zároveň zaevidovaný v zozname technických pamiatok Národného technického múzea v Prahe – s poznámkou neopraviteľný exponát. Vyše 10 rokov chátral odstavený v hustom poraste.

Samozrejme p. docent bol v siedmom nebi a hovoril „Wáclave, nebojte sa, dáme ho dohromady.“ Nuž ťažko mi bolo oponovať, ale môže len jedno konštatovať, že viac už na ňom nemohlo chýbať. Bol to žalostný pohľad, na rušni vyrobenom v r. 1918 chýbala jedna náprava, plášť kotla bol úplne prehrdzavený, chýbali ojnice, spojnice, vodoznaky, manometre, kotlový štítok, ventily v rozvodnej hlave, brzdový valec, píšťala, rošty, poistná armatúra, všetko hrdzavé, rozbité sklenené výplne a pod.

Po mnohých peripetiách sa múzeu podarilo tento rušeň získať. Pod dohľadom doc. Križana, ktorý neúnavne pracoval na výskume, tvorbe nákresov a dohliadal na realizačné práce v ŽOS České Velenice, ŠZ Podbrezová, VSS Košice, ZŤS Dubnica nad Váhom, RD Vrútky, RD Zvolen, Zlievarne Hronec, RD Leopoldov, VTŽ Chomutov a iných menších podnikoch vrátane pridruženej výroby JRD Kamienka okr. Stará Ľubovňa; prebiehalo znovuzrodenie parného rušňa. Nebyť pána doc. Križana – nikdy by tento rušeň nebol spojazdnený, on bol jeho novodobým konštruktérom.

Dňa 19. 10. 1990 bol oficiálne parný rušeň odovzdaný do prevádzky na trati Nitrianskej poľnej železnice za účasti zástupcov firiem predstaviteľov zúčastnených na oprave tohto rušňa, avšak chýbal ten najdôležitejší – pán doc. Ing. Ladislav Križan CSc., ktorý v tichosti odišiel z tohto sveta 2. júna 1990 a bol pochovaný v svojom rodnom mestečku Lednické Rovne, odkiaľ vyšiel jeho posledný zachránený parný rušeň KraussLinz RIIIC U35901. Na jeho počesť rušeň bol rušeň pokrstený ako „Križko“, menom ktorým ho oslovovali kolegovia a študenti na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave. Ďakujeme Križko!

Vďaka nezlomnému odhodlaniu a snom veľkého človeka doc. Ing. Ladislava Križana jazdí Križko na „modrých stuhách.“

Poďakovanie patrí aj všetkým ľuďom, ktorí sa zaslúžili o záchranu tejto úzkorozchodnej železnice, parných rušňov a všetkých technických pamiatok, ktoré sú dnes v Slovenskom poľnohospodárskom múzeu v Nitre. Ďakujeme!

npz

Železnica si neustále vyžaduje opravy a údržby, počas jej 26 ročnej sezóny bolo realizovaných množstvo opráv trate a rušňov. Za zmienku stoja posledné opravy z r. 2010 a 2011.

V r. 2010 sa uskutočnila nevyhnutná oprava, ktorou bola výmena zhnitých podvalov a úprava koľajového zvršku medzi stanicami Skanzen a Brána. Opravu realizovala firma Zděnka Kreisela z Handlovej.

V r. 2010 sa realizovala oprava parného rušňa U 25001 BS-80, kde bola prevedená zaostrená prehliadka parného celku – kotla parného rušňa spojená s výmenou kotlových rúrok a rekonštrukcia 2 vyhliadkových vozňov spojená s výmenou podvozku.

V r. 2011 sa uskutočnila oprava parného rušňa U 36001 CP, z ktorého bolo počas opravy odstránené vrchné opláštenie a búda, aby mohli prebehnúť merania hrúbky plášťa parného celku a celková kontrola funkčnosti kotla.

Na opravách sa podielali skutoční „páni majstri“,: Jozef Grajciar, Viliam Babulic, Eduard Farský, Jozef Koštial, Jozef Podhradský a zamestnanci múzea Peter Kováčik a Miroslav Kis. Všetkým Vám patrí naša srdečná vďaka. Osobitná hlavnému managerovi opráv – prednostovi Nitrianskej poľnej železnice Ing. Wáclavovi Gidaszewskému.

Osud Nitrianskej poľnej železnice nie je ľahostajný ani nadšencom, ktorí milujú parné vláčiky. Z ich podnetu vzišla myšlienka 1. dobrovoľníckej brigády, ktorá sa uskutočnila 7.8.2010. Náplňou brigády bola úprava koľajového zvršku, vyčistenie koľajových žliabkov na priecestiach, obnovovanie horizontálneho značenia, úprava terénu okolo detského vláčika. Dňa 26. marca 2011 sa konala 2. dobrovoľnícka brigáda, ktorá pritiahla nielen veľkých, ale aj malých pomocníkov. Brigádnici osádzali do terénu kamenné hektometre, obnovovali nátery na repných vozňoch, cisterne a historickom vozni Šaling, na výhybkách a námedzníkoch.

Bez takýchto výnimočných ľudí by boli dodnes mnohé vzácne pamiatky minulosťou. Ďakujeme Vám za Vašu priazeň.

aaaa

O 3. dobrovoľníckej brigáde na NPŽ

V sobotu 7. júla 2012 sa už po 3-krát na Nitrianskej poľnej železnici uskutočnila dobrovoľnícka brigáda. Zúčastnilo sa jej 21 brigádnikov z celého nitrianskeho regiónu.

Náplňou ich práce bolo vyčistenie koľajového zvršku na trase stanica Brána – stanica Skanzen, natieranie repných vagónov a závor, vyčistenie trasy Okruh od drevín zasahujúcich a prerastajúcich do trate.

Odmenou pre účastníkov bola jazda vlakom ťahaným parným rušňom U 25001 „BS 80“ z r. 1951. Počas dňa mali brigádnici možnosť vidieť prípravu a údržbu tohto rušňa tesne pred spustením do prevádzky.

Vykonanou prácou všetci prispeli k zlepšeniu prevádzkových podmienok a bezpečnosti na NPŽ.